Život Prešova
online
online
K. Zanussi, predstaviteľ tzv. kina morálneho nepokoja, má 85 rokov
17.06.2024 Celý región
Varšava/Bratislava
17. júna (TASR) - V prostredí profesionálneho filmu ako režisér
debutoval v roku 1969 snímkou Štruktúra kryštálu. Zakrátko sa zaradil
medzi poľských filmových tvorcov tzv. kina morálneho nepokoja, ktorí
reflektovali spoločenskú situáciu v Poľsku od šesťdesiatych do
osemdesiatych rokov 20. storočia.
V pondelok 17. júna bude mať poľský filmový, ale aj divadelný režisér a scenárista Krzystof Zanussi 85 rokov.
Narodil sa 17. júna 1939 vo Varšave. Jeho dospievanie formovalo nielen rodinné intelektuálne prostredie, ale aj druhá svetová vojna a povojnový komunistický totalitný režim v Poľsku. Ten mal spočiatku aj vplyv na jeho rozhodnutí študovať fyziku napriek tomu, že mal bližšie k filmovému umeniu.
Fyzike na varšavskej univerzite dal prednosť preto, lebo neveril, že by mohol v oblasti poľského filmu v 50. rokoch 20. storočia slobodne tvoriť. Štúdiu fyziky sa venoval v rokoch 1955 - 1959 a tri roky (1959 - 1962) študoval aj filozofiu na univerzite v Krakove.
Už počas štúdia filozofie nakrúcal amatérske filmy, ktoré premietal vo vysokoškolských kluboch. Začiatkom 60. rokov, po čiastočnom politickom uvoľnení v Poľsku, sa rozhodol pre štúdium na filmovej, televíznej a divadelnej akadémie v Lodži, ktorú absolvoval v roku 1967.
Ako profesionálny režisér debutoval v roku 1969 filmom Struktura krysztalu (Štruktúra kryštálu). Zakrátko po debute sa začlenil k tvorcom, ktorí vo svojich dielach reflektovali spoločenskú situáciu v Poľsku a tvorili intelektuálnu opozíciu voči panujúcemu spoločenského poriadku. V dielach si kládli otázky o hľadaní mravných hodnôt a zmysle života.
Z raného obdobia jeho tvorby pochádzajú snímky Zycie rodzinne (Rodinný život, 1971), Iluminacja (Iluminácia, 1972), Bilans kwartalny (Štvrťročná bilancia, 1975), Spilara (Špirála, 1978) alebo film Konstanta (Konštanta, 1980).
Zanussi sa stal jednou z vedúcich osobností tvorivých skupín poľskej kinematografie a aktívne podporoval hnutie Solidarita. Po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku v roku 1981 sa dostal do nemilosti, ale s určitými obmedzeniami pokračoval v tvorbe. Z tohto obdobia pochádza jeho film o milostnom príbehu poľskej utečenkine a amerického vojaka Rok spokojnego slonca (Rok pokojného slnka, 1984).
Medzi jeho ďalšie známe filmy patria snímky Gdzieśkolwiek jest, jeśliś jest... (Nech si kdekoľvek..., 1988), Dotknięcie ręki (Dotyk ruky, 1992), Zycie jako smiertelna choroba przenoszona droga plciowa (Život ako smrteľná choroba prenášaná pohlavnou cestou, 2000), či Suplement (Dodatok, 2002) alebo Persona non grata (2005).
Krzystof Zanussi je nositeľom viacerých filmových ocenení. Na filmovom festivale v Cannes bol nominovaný na Zlatú palmu za filmy Rodinný život, Špirála a Konštanta. Za snímku Rok pokojného slnka dostal na festivale v Benátkach Zlatého leva.
Od konca 70. rokov minulého storočia pôsobí aj ako divadelný či operný režisér. V roku 2022 nakrútil filmovú drámu Liczba doskonała. Známa je aj jeho spolupráca s hudobným skladateľom Wojciechom Kilarom (1932 - 2013), ktorý svojou hudbou umocnil umelecký dojem mnohých Zanussiho filmov.
V pondelok 17. júna bude mať poľský filmový, ale aj divadelný režisér a scenárista Krzystof Zanussi 85 rokov.
Narodil sa 17. júna 1939 vo Varšave. Jeho dospievanie formovalo nielen rodinné intelektuálne prostredie, ale aj druhá svetová vojna a povojnový komunistický totalitný režim v Poľsku. Ten mal spočiatku aj vplyv na jeho rozhodnutí študovať fyziku napriek tomu, že mal bližšie k filmovému umeniu.
Fyzike na varšavskej univerzite dal prednosť preto, lebo neveril, že by mohol v oblasti poľského filmu v 50. rokoch 20. storočia slobodne tvoriť. Štúdiu fyziky sa venoval v rokoch 1955 - 1959 a tri roky (1959 - 1962) študoval aj filozofiu na univerzite v Krakove.
Už počas štúdia filozofie nakrúcal amatérske filmy, ktoré premietal vo vysokoškolských kluboch. Začiatkom 60. rokov, po čiastočnom politickom uvoľnení v Poľsku, sa rozhodol pre štúdium na filmovej, televíznej a divadelnej akadémie v Lodži, ktorú absolvoval v roku 1967.
Ako profesionálny režisér debutoval v roku 1969 filmom Struktura krysztalu (Štruktúra kryštálu). Zakrátko po debute sa začlenil k tvorcom, ktorí vo svojich dielach reflektovali spoločenskú situáciu v Poľsku a tvorili intelektuálnu opozíciu voči panujúcemu spoločenského poriadku. V dielach si kládli otázky o hľadaní mravných hodnôt a zmysle života.
Z raného obdobia jeho tvorby pochádzajú snímky Zycie rodzinne (Rodinný život, 1971), Iluminacja (Iluminácia, 1972), Bilans kwartalny (Štvrťročná bilancia, 1975), Spilara (Špirála, 1978) alebo film Konstanta (Konštanta, 1980).
Zanussi sa stal jednou z vedúcich osobností tvorivých skupín poľskej kinematografie a aktívne podporoval hnutie Solidarita. Po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku v roku 1981 sa dostal do nemilosti, ale s určitými obmedzeniami pokračoval v tvorbe. Z tohto obdobia pochádza jeho film o milostnom príbehu poľskej utečenkine a amerického vojaka Rok spokojnego slonca (Rok pokojného slnka, 1984).
Medzi jeho ďalšie známe filmy patria snímky Gdzieśkolwiek jest, jeśliś jest... (Nech si kdekoľvek..., 1988), Dotknięcie ręki (Dotyk ruky, 1992), Zycie jako smiertelna choroba przenoszona droga plciowa (Život ako smrteľná choroba prenášaná pohlavnou cestou, 2000), či Suplement (Dodatok, 2002) alebo Persona non grata (2005).
Krzystof Zanussi je nositeľom viacerých filmových ocenení. Na filmovom festivale v Cannes bol nominovaný na Zlatú palmu za filmy Rodinný život, Špirála a Konštanta. Za snímku Rok pokojného slnka dostal na festivale v Benátkach Zlatého leva.
Od konca 70. rokov minulého storočia pôsobí aj ako divadelný či operný režisér. V roku 2022 nakrútil filmovú drámu Liczba doskonała. Známa je aj jeho spolupráca s hudobným skladateľom Wojciechom Kilarom (1932 - 2013), ktorý svojou hudbou umocnil umelecký dojem mnohých Zanussiho filmov.
www.ZIVOTPO.sk
